Sviatky u Slovanov
ich potreba opodstatnenosť a náplň.
Naši predkovia Slovania, boli prírodným národom, ktorý žil, pozoroval a učil sa z prírody. Vyznávali solárny kult (Svaroga)– čiže sa riadili slnkom a od toho sa odvíjali aj ich sviatky a duchovno. A tiež vyznávali mnohobožstvo, ktoré si perzonifikovali zo živlov, premien a dejov v prírode.
Sviatky – boli a sú neoddeliteľnou súčasťou duchovnej kultúry a celého života. Sú nevyhnutné, ako jedlo, spánok, alebo práca. V súčasnosti postavenie a vykonávanie duchovnej kultúry, osláv a sviatkov je silne deformované. Striedanie všedných dní a sviatkov bolo považované za nevyhnutnú súčasť normálneho toku života. Sviatky sa slávili v celom spoločenstve a boli otvorené pre všetkých dospelých obyvateľov obce. Ignorovanie sviatku fyzicky aj duševne zdravými ľuďmi bolo považované za porušenie etických noriem a pohŕdanie Bohmi.
Okrem spoločných sviatkov celej občiny, Slovania slávili aj rodinné sviatky: narodeninové oslavy a rodinné oslavy bratstva - súdržnosti, dôležité udalosti v živote blízkych príbuzných, ku ktorým došlo v minulosti a zanechali odkaz na uctievanie.
Oslavy občiny trvali niekoľko dní: jeden až dvanásť, v závislosti na význame sviatku. Čas od západu slnka pred sviatkom bol časom nevyhnutným na vytvorenie určitého mentálneho postoja v ľuďoch ku sviatku. Od západu do východu slnka po sviatku bola doba nutná na vyvedenia človeka zo slávnostného stavu do bežného, každodenného života. Rodinné oslavy boli zvyčajne v priebehu jedného dňa.
Každý sviatok mal dlhú tradíciu zadaného priebehu, aj keď sa mohol lokálne mierne líšiť. Zvláštnosť a osobitosť slávnostného rituálu závisela na samotnej udalosti, spočívajúca v osnove sviatku, jej pôvod a význam pre občinu a žrecovi vykonávajúcom obrad. Každý sviatok má svoje hlavné a vedľajšie subjekty, svoje atribúty, piesne, zaklínadlá, slovné formule, často svoje vlastné špecifické riady a pomôcky. Sviatok je prvá forma ľudskej kultúry.
Termíny Slovanských národov označujúce sviatky: „sobor“ , „soborčše“ , „sbor“ , „tolpišče“ , „schodbyšče“ , „sobytka“ , „sobutka“ , „sobotka“ , „subbotka“ , „vkup“ , „vkupe“ , „kuplo“ , „kupala“ , „kupalo“.
Sviatok je odlíšený od každodenného života zákazom všetkých, alebo niektorých druhov práce, ktorý začína už predo dňom sviatku, po západe slnka. Sviatok bol chápaný, ako premostenie hranice medzi „skutočnosťou“ a „tamtým“ svetom, teda všetky sviatky, veľké i malé, sú považované za „nebezpečné“...
Medzi hlavné funkcie sviatkov patria: slávnostné obnovenie života, komunikácia, citová, morálna a výchovná funkcia.
Sviatok – posvätný čas, na rozdiel od každodenného života je medzera, trhlina „svetského“ času, kedy sa ľudia uvoľnia, oslobodia, „vyprázdnia sa“ od každodenných povinností a starostí. - môže vyplniť niekoľko dní, ale môže byť tiež zhrnutý do niekoľkých minút: modlitba, návšteva kapišča, svätyne, božišťa, lesného chrámu – posvätného hája, meditácia, duchovné piesne...
Načasovanie a miesto konania oslavy, príprava tohto miesta, psycho-emocionálny stav: to všetko má vplyv ako na účastníkov tak aj na samotný priestor - čas. Sviatky sa konajú na osobitých miestach, mnoho svätýň (svjatilišča, kapišča, svätoháje a iné miesta posvätných obradov) sa nachádza na geoaktívnych bodoch Zeme. A preto oslava sviatku v obradnom priestore, je podobná geoaktívnym zónam v priestore Zeme a bioaktívnym bodom v priestore organizmu.
Ak sa sviatok koná v správny čas a na správnom mieste, jeho účastníci sa v najväčšej možnej miere otvárajú pre spoločenský styk, vnímanie a porozumenie. Čas, v ktorom žijeme, je rozdelený na sviatky a na všedné dni. Vo všedné dni dorábame chlieb a iné komodity v práci. Ale príde sviatok, kedy duša začne spievať, keď chceme dumať nielen o tom, ako kŕmiť svoje telo.
Sviatok - svet pocitov, emócií, živelnosti, je to stav stretnutí človeka s Bohmi v správnom čase na správnom mieste. Stretnutie s Bohmi je možné kedykoľvek, ale správny čas a miesto konania dávajú lepší výsledok. A pre harmóniu života je nevyhnutné, aby boli sviatky vyvážané všednými dňami, a všedné dni sviatkami.
Sviatok – je zmenený stav vedomia. svet sa otvára na druhej strane, prestáva byť samozrejmosťou a stáva sa legendárny, magický. Dnešný ľudia z veľkej časti stratili schopnosť tohto stavu, ale aj napriek tomu rozlišujú obyčajný obed od slávnostného hodovania.
Sviatok - prechodný stav, keď sa neodporúča bežné správanie. K prírodným, kalendárnym sviatkom, ktoré sa riadia samotným vesmírom sa pridávajú obrady premeny: narodenie, rodisko, všemožné začatia veku, narodeniny, svadby, pohreby, vyprevádzanie duše. Niekedy sa zdá že ku kalendáru nemajú žiaden vzťah. ale od okamihu počatia závisí aj čas narodenia, týmto sa určuje osud, a značí aj koniec - smrť.
Počas dňa sú najmenej 4 nestabilné časové body, ktoré môžeme označiť za poludnie a polnoc, východ a západ Slnka. Nie sú to tie isté polnoc a poludnie, ktoré sú deklarované médiami, ale skutočné polnoc a poludnie, sa určujú astronomicky. Táto doba, ktorá sa počíta na minúty (až 2 hodiny), je potenciálne kritická, nestabilná, a ľudia sa intuitívne snažia v tento čas nerobiť aktívne činy alebo prácu (napr. poludňajšie jedlo, alebo spánok, oddych v čase polnoci, atď).
Ako "doba nestability," siahajúca po dobu trvania 2-3 dni, je v mesačnej periodicite: nov mesiaca a spln, prvá a tretia štvrť. v tomto čase, je zvýšený počet dopravných nehôd, trestných činov, nervových a duševných porúch. Veľa sviatkov sa celkom jasne kryjú so splnom a novom, a vítanie jari (vynášanie Moreny) s prvou mesačnou štvrťou. Treba poznamenať, že v čase novu a splnu prichádzajú slnečné i mesačné zatmenia, ktoré robia tieto udalosti ešte nestabilnejšími. Počas roka je zatmení v celkovom počte od- 4 do- 7. Nie všetky zatmenia sú viditeľné. Úplné zatmenie nastane niekoľkokrát v storočí a zvesti o nich sú zachované po mnoho vekov.
Ročný rytmus tiež berie na vedomie "kritické" obdobie - to je slnovrat a rovnodennosť. V našej ľudovej tradícii sú tieto obdobia, trvajúce až 12 dní, oslavované ako sviatok: Koljada a koledy (Kračún) - na zimný slnovrat. Kupaly tajomstvo (Vajano) - o letnom slnovrate. medzi slnovratom a rovnodennosťou sú zvláštne body – tzv. sreči, ktoré sú oddelené od prvých po 40-45 dňoch.
1. počas sviatočných dní psychika Slovanov vníma dva svety – tento a iný/druhý svet
2. konať v čase týchto sviatkov je obyčajne v rozpore so sebou samým
Sviatok – je kolekcia dní, ktoré sa majú žiť podľa vôle bohov, ako viedlo nás, pozemšťanov Slnko – Dažbog. Svet Bohov (duchovný svet Roda – Stvoriteľa a Slovanských bohov) na základe astronomických a geo-anomálnych osobitostí týchto dní, pootvára sa našemu vnímaniu tak, aby spravoval a riadil nášho ducha, dušu aj telo.
V sviatočné dni každému svojmu potomkovi Rodný Bohovia ponúkajú možnosť očistiť sa, obnoviť spätosť s Matkou – Prírodou, naplniť ducha, dušu i telo silou – Vierou. Bežné správanie sa v týchto dňoch je pohŕdanie Slobodou, rovná sa pľuvaniu oproti silnému vetru.
Tí, ktorí vítajú a oslavujú s radostnými srdcami otvorenými dokorán, získavajú krídla Ducha, vynášajúce ich do náruče Roda a Lady (Lásky a Slávy).
Zhrnutie:
1. Sviatok - neoddeliteľná súčasť bežného života.
2. Existujú sviatky občiny, rodinné a osobné.
3. Sviatok môže trvať až 12 dní.
4. Sviatky nutne obsahujú pred-sviatok a po-sviatok.
5. Každý sviatok má svoj vlastný program, stanovený priebeh.